Zvieracia farma: detail (zdroj: artnet.com)
Asi netreba osobitne zdôrazňovať fakt, že námestie Tchien-an-men má v Číne obrovskú historickú aj politickú vážnosť. Je to napríklad aj miesto, kde boli krvavo potlačené protesty na čele so študentmi v júni 1989. Bránou sa priamo vstupuje do areálu Zakázaného mesta. A hneď vedľa, v obrovskom areáli Čung-nan-chaj (v doslovnom preklade "Stredné a južné more"), ktorý slúžil kedysi ako letné sídlo cisára, sídlia od roku 1949 najvyšší čínski pohlavári.
Zvieracia farma v plnej kráse (zdroj: bado-badosblog.blogspot.sk)
Kurátorka nekonvenčnej montrealskej výstavy (v Číne by bola na 100% zakázaná), zdôraznila fakt, že „čínska vláda môže blokovať export výtvarných diel z Číny, preto väčšina výtvarníkov ich prenáša vlastnoručne, alebo – v podobe digitálneho umenia, ktoré si potom dajú vytlačiť za hranicami svojej krajiny.“
Čchang Lej (nar. 1972), rockový hudobník a výtvarník, vyštudoval klasickú olejovú maľbu, ale v posledných rokoch sa venuje aj iným technikám. Na výstave sa objavil ešte jeho obraz „Krvilačnosť čínskej civilizácie No.2“ (2012). Opäť tu nachádzame autoportrét, opäť muž bez pohlavia a v pozadí obrovské zviera, ktoré ovláda situáciu. Znak „slon“ sa po čínsky píše „xiang“ - podobne sa píše slovo „realita“ („xian“) – takto samotný autor na vernisáži ozrejmil symboliku slona. V pozadí dominuje slon so svojou otvorenou papuľou. Muž pôsobí bezmocne a zúfalo. Obraz naznačuje nemohúcnosť bežného čínskeho človeka, ktorý svoj vlastný život nemá pod kontrolou – tá patrí iným.
Krvilačnosť čínskej civilizácie, no. 2 (zdroj: canadianart.ca)
Čchang Lej (čín. Chang Lei) je autorom mnohých skvelých obrazov. Mám rada jeho výtvarnú podobu slávneho čínskeho príslovia: „Slepci ohmatkávajú slona“ (2007). V čínštine je to metafora na fragmentárne, neúplné poznanie skutočnosti, resp. pravdy. V starej čínskej bájke slepí muži, vyzvaní opísať slona, reagovali každý inak – podľa toho, ktorú časť zvieraťa práve držali v rukách. Jeden vnímal slona ako chobot, iný ako stĺpovitú nohu a ďalší ako chvost... V pozadí maľby je jeden z pavilónov Zakázaného mesta v rekonštrukcii – hlavní aktéri, slepci spolu so slonom, sú umiestnení priamo do vnútorného areálu palácového komplexu.
Slepci ohmatkávajú slona (zdroj: www.facebook.com/pages/Tomato-Catch-Up/208280032520041)
Sila vizuálneho umenia je nesmierna. Jeden jediný obraz môže povedať presne toľko ako jedno celé literárne dielo. (Pripomeňme, že Orwellov román Zvieracia farma je ostrou kritikou totalitného systému, kde ľudská individualita je priam zločinom.) Hoci väčšina výtvarníkov si dnes v ČĽR volí širokú a pohodlnú cestu komercie a ľúbivého, nekonfliktného umenia poplatného režimu, stále existujú v Číne umelci, ktorí sú veľmi o d l i š n í. Nesmierne vynaliezaví cez umenie symbolov, skrytých odkazov a najmä odvážni. Čchang Lej sám povedal: „Nebojím sa svoje diela v Číne vystavovať, ale viem, že moja výstava môže byť hocikedy zatvorená a ja s tým nič neurobím.“ Všetkých podobných Čchang Lejovi veľmi obdivujem. Moja generácia má istú predstavu a možno aj skúsenosť s tým, čo slová „umelecká cenzúra“ znamenajú v praxi. Ale naše deti sa to učia (ak vôbec) ako teoretické, prachom zapadnuté praktiky starého režimu. V krajine, ako je napríklad Čína, je to však stále každodenná, drsná realita.