Prudérnosť jazykových redaktorov

Autor: Elena Hidvéghyová-Yung | 19.2.2014 o 10:57 | (upravené 19.2.2014 o 22:47) Karma článku: 16,89 | Prečítané:  13038x

Hon na „subštandardné výrazy“ v slovenskej jazykovede má už pomerne dlhú tradíciu,   rovnako ako hon na bohemizmy. Chcem sa podeliť o tragikomickú skúsenosť s nemenovanou redakciou, kde mi jazyková redaktorka v preklade beletrie vyčiarkla niekoľko slov. V prvom rade to bol drzý, donebavolajúci anglicizmus „lúzer“ – opravila mi to na „vyvrheľa“ (sic!). Kontextom bol život mladíka bez cieľa, ktorý vegetoval zo dňa na deň ako prvotriedny povaľač. Keďže sa ale s redaktorkou nijako nedalo dohodnúť a všetka moja argumentácia o funkčnosti a frekvencii slova v našom jazyku zlyhala,  bola som nútená kapitulovať pred staršou a skúsenejšou „strážkyňou čistoty jazyka“. S riešením „vyvrheľ“ som radikálne nesúhlasila – podľa môjho názoru to je úplne iný a negatívnejší význam. V konečnom dôsledku sme sa dohodli na „skrachovancovi“ – i keď je to menej operatívne. A obzvlášť v spojení „lúzerský život“ mi verzia „život skrachovanca“ nebola celkom po vôli, ale ustúpila som. Nedalo sa inak.

(foto: milujemeslovencinu.sk)

Druhým kameňom úrazu bol „bastard“ – to je vraj angličtina, prípade čeština, ale nie slovenčina! Stretla som sa pred pár dňami s tým slovom dokonca v prekladoch Sylvie Plathovej ešte z roku 1990 (Slovenský spisovateľ, preklad Mila Haugová) a vôbec ma tam nerušilo. Navyše ja som ho použila v priamej reči – kde otec nadáva osemnásťročnému  synovi za to, že ho špehoval... V beletrii, v pôvodnej aj v prekladovej, som považovala za samozrejmosť, že jazyk môže byť – a má byť - aj imitáciou prirodzeného prehovoru. Ale s týmto argumentom som tiež nepochodila. Musela som napokon súhlasiť s „pankhartom“. Druhého „bastarda“ som použila v priamej reči, kde muž nachytá svoju ženu in flagranti s milencom v posteli. „Vy bastardi!“ mi redaktorka opravila na „Vy nehanebníci!“ Vôbec nežartujem, bolo to tak. Po dlhšej diskusii sa mi naveľa podarilo presadiť nový variant: „Vy kurvy!“ – čo je v konečnom dôsledku  trefnejšie.
Ďalej si pani redaktorka vzala na paškál výrazy ako „obedná pauza“, (musí byť „prestávka“). Štylisticky príznaková, humorne ladená „brunátna tvár“ – musela byť samozrejme„červená“. Tráva nemôže „rašiť“, lebo to robí len v češtine. V slovenčine vraj „pučí“. S tým som však nesúhlasila. Nakoniec sme sa dohodli na „klíčení“. OK. Prekážajúci kus odevu v humornom kontexte nazvaný  „blbá kazajka“,  bol ďalším neprípustným bohemizmom.  Čo ma najviac vyviedlo z miery bolo však niečo iné: nadávka „hajzel“, použitá v priamej reči. V slovenčine vraj musí byť s mäkčeňom, teda „hajzeľ “... To mi ťahalo nie len ucho, ale aj oko. Pani redaktorka, dlhoročná a veľmi skúsená i sčítaná,  domnievam sa, vychádzala z (niekdajších) uzáverov a kontroverzných direktív Jazykovedného ústavu SAV. Dnes, pokiaľ viem, slovenskí jazykovedci, ktorí sa snažia byť ústretoví, tolerujú aj napríklad „hajzel“ bez mäkčeňa...

Pred časom som na  blogu SME čítala super príspevok od človeka s nickom „blaze“, ktorý napísal, že „slovenská jazykoveda je úzkostná, paranoidná a xenofóbna“. Tak to presne vyjadril aj za mňa. Len slovo „jazykoveda“ by som po trpkých skúsenostiach zmenila na  „redaktorský úzus niektorých skôr narodených“. Hon na líšku, ktorou sú „bohemizmy“a najmä v ostatnom čase aj „anglicizmy“, mi pije krv už veľa rokov. Presnejšie od roku 1994, kedy som prvý krát prišla do kontaktu s redakčnými zásahmi pri prekladoch beletrie. 
Vôbec však na tomto mieste nechcem znevažovať prácu jazykových redaktorov. Ani náhodou.  Či išlo o moje autorské texty, ale preklady beletrie, vždy som v 99% s ich riešeniami súhlasila a text skutočne pomohli zlepšiť. Navyše ich práca nie je finančne dobre ohodnotená, hoci je veľmi náročná (najmä pri textoch, ktoré treba do hĺbky „preorať“).  Najhoršie je to v oblasti špecifickej lexiky – lenže práve ona  dáva textu istý ťah, šmrnc, štýl. Tam vzniká najviac iskrenia.
Významný prekladateľ z anglického jazyka Oto Kořínek sa nedávno v rozhovore pre Knižnú revue priznal, že svojho času, ešte za komunizmu, mu istá redaktorka rôzne slová ceruzkou v rukopise pomenila. Lenže on s jej zásahmi zväčša  nesúhlasil, preto ich vygumoval. V texte teda ostali  JEHO riešenia a kniha bola v konečnom dôsledku ocenená prekladateľskou cenou. To hovorí za všetko.
A stále mi vŕta v hlave dvojslabičný „lúzer“: naozaj nepatrí do slušnej slovenčiny?! Iste, sú „vznešené“ situácie, kde by som ho ani ja nepoužila. A už vôbec nie v rozhovore s oveľa staršími ľuďmi – nerozumeli by mi.  Ale bežný hovorový jazyk, ktorý sa najdynamickejšie vyvíja a  používajú ho najmä  mladí ľudia a ľudia strednej generácie, predsa kladie dôraz na stručnosť a operatívnosť. Čo na tom, že si „pomôžeme“ aj iným jazykovým prostredím? O to viac sa potom vyníma nádherné slovenské „skrachovanec“ tam, kde má svoje opodstatnenie. Napríklad v texte pre odlíšenie jazyka starého univerzitného profesora, jemného a kultivovaného džentlmena, od jazyka jeho vnukov...  

Nech žije skvostná, ľubozvučná,  milovaná slovenčina vo všetkých svojich podobách, od najvznešenejšej až po subštandardnú!!! Veď všetky sú rodné sestry. Rovnako plnokrvné,  zmysluplné a krásne. Lebo „použitie slova vždy závisí od kontextu, nemôže šľapka hovoriť ako učiteľka a policajt ako jazykovedec“, ako to krásne vyjadrila  jedna moja známa. Mimochodom, tiež dlhoročná, profesionálna redaktorka. Len bez prudérnych  sklonov. Ak je to opodstatnené, nemá problém akceptovať ani lúzra, ani hajzla, ani  bastarda. Škoda len, že ona o tlačenej podobe môjho textu nerozhodovala. Bola by mi ušetrila veľký kus mentálnej energie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?