Určite mnohí ľudia majú podobný „tik“ ako ja: nečítam knihu bez ceruzky v ruke. Prípadne, pri časopisoch a periodikách je to aj pero, resp. zvýrazňovač. Množstvo poznámok, otáznikov, súkromných značiek a symbolov. Občas mini-kresby. (Najmä v poézii, alebo v literatúre duchovnej). Aj preto mnohé knihy nerada požičiavam, resp. nepožičiavam vôbec. Je v nich už kúsok mňa (obraz vľavo: Ex Libris, zdroj: vintageephemera.blogspot.sk).
Nedávno mi jedna známa rozprávala zaujímavú príhodu. Na rannej prechádzke okolo Horského parku si všimla, ako z veľkého džípu, ktorý prudko vyštartoval na križovatke z vedľajšej cesty na hlavnú, niečo spadlo na zem: KNIHA. Zrejme zabudnutá na streche, alebo na zadnej kapote. Šoférka – žena, podľa všetkého majiteľka knihy, si to nevšimla. Moja známa knihu zdvihla zo zeme. Nebola to beletria. Kniha, ktorej názov teraz nie je podstatný, sa venovala hľadaniu duchovnej cesty, prebudeniu vnútorných síl. Bola plná rukou písaných poznámok a viet farebne pozvýrazňovaných. Moja známa cítila takú bázeň pred knihou, že si ju nedokázala len tak prisvojiť. Rozhodla sa hneď na druhý deň v mieste nálezu vylepiť na stĺpy niekoľko oznamov spolu so svojím telefónnym číslom. Bola trochu rozrušená, keď mi celú tú príhodu popisovala. A bola odhodlaná zohnať si tú istú knihu aj pre seba. Téma ju hlboko oslovila. Bolo to pre ňu niečo ako „zjavenie“. Viac neviem, lebo odvtedy sme spolu nehovorili.
KNIHA popri duševnom vlastníctve autora, je aj dielom grafickým. Rovnako ako po obsahovej stránke: od priemernej, či podpriemernej úrovne až po pravý skvost. Ak by naozaj kniha raz vymrela a nahradili by ju v plnom rozsahu elektronické médiá, čomu najmä v prípade beletrie neverím, zanikla by aj jej hodnota umelecká v zmysle tlačiarenskej práce. Zanikla by možnosť darovania elegantného artefaktu, ktorým kniha stále je. (Určite nebudem nikomu darovať napr. Gibranovho Proroka, alebo poéziu na CD-rome…:). Zanikla by možnosť vpisovať do kníh venovania, ktoré z nich vytvárajú jedinečné predmety spomienkového charakteru, opatrené vlastnoručným podpisom autora a kúskom nálady, energie, či zaujímavej myšlienky, ktorú jeho ruka zvečnila na papieri. Zanikol by fenomén ex librisov, mini-grafických skvostov. A zanikla by aj možnosť držať v rukách knihu ako fyzikálny objekt, vnímať energiu, ktorú vyžaruje: podobne ako človek. Možno som príliš veľký senzibil a zároveň idealista. Viem, že nie každý čitateľ je na tieto veci vnímavý. Ale ten, kto môže rozumieť, rozumie.
Ex Libris zdroj: vintageephemera.blogspot.sk
