Celebrita par excellence: Marián Kuffa

Autor: Elena Hidvéghyová-Yung | 3.2.2014 o 21:22 | (upravené 4.2.2014 o 11:00) Karma článku: 16,01 | Prečítané:  4028x

Katolícka cirkev má čoraz viac zarytých odporcov. Pre mnohých je synonymom pokrytectva, extrémneho spiatočníctva atď.  O ľuďoch, ktorí potvrdzujú opak, sa  občas hovorí, nie však často. Zvedavosť ma priviedla nedávno do dedinky Žakovce neďaleko Kežmarku, aby som na vlastné oči zažila ako funguje nezvyčajná komunita: katolícky kňaz ako zvrchovaný šéf v tábore najväčších vyvrheľov spoločnosti. Kuffa pod jednou strechou s (bývalými) alkoholikmi, narkomanmi, väzňami, resp. invalidmi bez nôh a rúk... Vyše 240, prevažne mužov (ženský oddiel je v neďalekej Ľubici) funguje na obrovskom svojpomocne vybudovanom pozemku uprostred obce, kde je Kuffa farárom. Je tam „všetko“: niekoľko-poschodová budova s ubytovacími kapacitami a s vrátnikom, jedáleň, ošetrovne, kaplnka, knižnica, ďalej malé domčeky pre matky s deťmi, či hospodárske budovy ako pekáreň, maštaľ pre kravy, kozy, svine, stajňa  pre kone, alebo jazierko s rákosím a s červenými rybkami...

Oddávna som podozrievavá k ľuďom, ktorí majú v rukách priam neobmedzenú moc a peniaze. Desivý fenomén despotického, psychopatického guru. V rôznych samozvaných sektách sa to nie raz skončilo tragicky. A mám tiež alergiu na samoľúbych ľudí. Mávajú to priam napísané na čele. Moje inštinkty však tento krát ostali pokojné. Pohľad na Kuffu a rozhovor s ním ma v ničom neiritoval. Skôr naopak. Zastihla som ho práve počas nedeľnej svätej omše v kaplnke plnej jeho zverencov. Ježiš v evanjeliu vrátil hluchonemému reč i sluch slovami „Effeta“ – „Otvor sa“. Kuffa vo svojej kázni sugestívne, viac krát, citoval Ježišove slová. V jednom momente som mala pocit, že sa mi prenikavo pozerá do očí, hoci som stála vzadu. Zdôrazňoval otvorenie srdca (pre lásku, pre Boží hlas...) Hovoril aj o vlastnom živote a o radikálnom rozhodnutí, ktoré ho priviedlo ku kňazstvu. Toľko presvedčivosti u kazateľa som nezažila často. A atmosféra v kaplnke - neopísateľná. Bol to obraz chorých na tele i duchu, ktorí chodia po živú vodu k prameňu.

O Žakovciach a o fungovaní komunity pod hlavičkou "Inštitút Krista Kráľa" sa dá napísať celá kniha. O postupnosti zoznamov: červený - modrý - biely. O špeciálnej metóde, ktorá je terapeutická aj pre najťažších závislákov. Pre mnohých na celý život. Terapia fyzickou prácou (kto môže) a kontaktom s Bohom, najmä v modlitbe. Nenásilne, dobrovoľne, s láskavou, ale pevnou rukou. Každý môže zaklopať a ostať, ak súhlasí s pravidlami hry. A každý môže hocikedy odísť... Televízia o Žakovciach natočila už zopár dokumentov, chodia tam celé zájazdy (žiakov), boli tam nie raz predstavitelia vlády, zástupcovia sociálneho úradu... Rozhovory s Mariánom Kuffom sú na youtube. Aj o tom, ako kedysi robil karate, horolezectvo, plánoval „normálny život“, ženu a veľa detí, najmä dcér. Alebo o tom, čo spravil, keď si na parkovisku do jeho auta sadla prostitútka a mnohé ďalšie.

Obraz Kuffu vo mne: charizmatický a zároveň mocný, mužný („najlepší kňaz je ten muž, ktorý by bol aj výborným manželom a otcom“, povedal mi). Muž činu, ktorý celou bytosťou slúži a pomáha tým najúbohejším. Od rána do večera. S výnimkou bohoslužieb a pobožností v kostole, väčšinou v montérkach. S úžasným zanietením slúži omše, káže (i keď pomaly ale isto pejoratívne slovo), zhovievavo spovedá kajúcnikov, v rámci relaxu vášnivo jazdí na koni a nadšene, holými rukami buduje spolu so „svojimi chlapcami“ nové kapacity pre bývanie, z kameňa, z tehál, z rozpadnutých domov v okolí, ktoré im (nie vždy) dovolia zadarmo odviezť a použiť... Všetko bez obuškov a bez pištolí, ako rád zdôrazňuje. Pri pohľade na jeho mozole som si uvedomila, že aj kňazom, aj všetkým veľkým vedcom a mysliteľom, čo veľa hĺbajú, by nezaškodilo viac fyzickej práce... ale to je téma pre iný text.

P. S. Vždy som pohŕdala potrebou dať sa vyfotiť s významným človekom. Je v tom niečo malomeštiacke, smiešne. Ale s Marošom som sa dala odfotiť. Možno je to jediný významný človek s ktorým mám spoločnú fotku, neviem. Ale chcela som mať zhmotnenú pamiatku na muža, ktorému nesiaham ani po päty.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slovenské elektrárne prehrali boj o Gabčíkovo

Ústavný súd odmietol sťažnosť Slovenských elektrární voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu.

KOMENTÁRE

Ako sa môže Andrej Danko stať premiérom

Danko je ako generátor náhodných slov nevyspytateľný.

KOMENTÁRE

Obamova milosť je varovaním pred Trumpom

Súcit so slabšími nie je Trumpovou silnou stránkou.


Už ste čítali?