Hľadať paralelu s kresťanskými Vianocami je násilné. Jedna podobnosť tu však je: v predvečer Nového roku sa čínske rodiny schádzajú. Ak sa nedá počas roka, tak aspoň v tento sviatočný čas. Lety z celého sveta smerom na čínsky kontinent zvyknú byť niekoľko týždňov vopred vypredané a veľmi predražené. Hoci príchod k rodičom na Sviatky je tradičná „synovská povinnosť“, poznám nemálo Číňanov v Európe, ktorí sa tomu veľmi radi vyhnú, ak je to aspoň trochu možné a nikam necestujú. To, čo sa odohráva v čínskych mestách, sa totiž dá nazvať aj „besnením“. Taká je moja skúsenosť zažitá, i počutá.
Podľa poslednej módy (zámožnejší) Číňania v čase Sviatkov bezuzdne hodujú, priateľov pozývajú na grandiózne hostiny do reštaurácií, kde sa doslova prehýbajú stoly a potokmi tečú drahé nápoje. Nad týmto mega-šialenstvom sa čoraz viac zastavuje rozum aj Číňanom samotným. Kvantum jedál, kvantum vyhodených peňazí, ale aj kvantum pokazených žalúdkov, či úrazov pri odpaľovaní delobuchov... a čoraz masívnejšia, predsa však nie dosť účinná osveta v médiách. Áno, žiaľ sú to - dá sa povedať - bezduché sviatky, bez akéhokoľvek hlbšieho obsahu. A ich tradičné pozadie? Prvý deň nového roku symbolicky odštartoval prebudenie prírody zo zimného spánku a začiatok prác na poli. V agrárnej Číne boli rituály roľníckeho života priam posvätné. Z tohto radostného času veselia a osláv sa postupne vyvinuli Sviatky jari.
No nechcem byť len skeptická. Číňania v tomto čase vedia byť milší, veľkorysejší ako bežne. Udobrujú sa hnevníci. Ľudia trochu poľavia v pracovnom tempe, čo je fajn. Celková atmosféra sviatkov môže pôsobiť na niekoho ja príjemne a uvoľnene. Pokúsim sa priblížiť Sviatky jari teraz vecne, faktograficky a bez emócií.
tradičný novorčný obrázok pred r. 1911
zdroj: http://wxh806.blog.163.com
LUNÁRNY KALENDÁR naďalej ostáva „tieňovým“ kalendárom. I keď Číňania pred sto rokmi začali používať „náš“ gregoriánsky kalendár, vedľa každej arabskej číslice zvykne byť inou farbou a drobnými znakmi označené, ktorý deň ktorého mesiaca je to v kalendári tradičnom, teda lunárnom.
Číňania žili oddávna v súzvuku s kolobehom prírody a začiatok každého nového roka vypočítavali podľa pohybov mesiaca. Jeden čínsky lunárny rok mal 12 mesiacov po 29-30 dní a jeden rok mal spolu 353 dní (priestupný rok až 383). V tomto bezchybne fungujúcom systéme vznikla „nepravidelnosť“ začiatku nového roku až z pohľadu nášho kalendára, ktorý Čína s pádom cisárstva (1911) musela chtiac-nechtiac akceptovať. A tak začiatok čínskeho tradičného roka má rôzny dátum, v rozpätí od 20. januára až do 22. februára. Z hľadiska rytmu prírody by to však mal byť astronomicky vždy v jeden a ten istý deň.
Starí, málo vzdelaní Číňania aj dnes uvádzajú svoj dátum narodenia na spôsob „tretí deň piateho mesiaca roku xy“ podľa lunárneho kalendára, a tak poslucháč nemá tušenia, o aký dátum ide. Tretí máj to nemôže byť v žiadnom prípade. Prinajmenšom dvadsiaty tretí:)
vešanie novoročných lampiónov so znakom “jar”
zdorj: http://nanfangfenghuangyuan.soufun.com
PREDVEČER NOVÉHO ROKU, čchu-si, je dôležitou udalosťou v živote každej čínskej rodiny. Všetci členovia sa zhromaždia okolo veľkého guľatého stola, na ktorom zvykne byť najmenej 20-30 rozličných pokrmov. Bohatý výber, hojnosť, mnohorakosť majú byť dobrou predzvesťou roku nového, v znamení úspechu a prosperity. Je zvykom, že v tento sviatočný večer má každý na sebe niečo nové, či už odev, účes, alebo šperky. V bohatších rodinách sa servíruje zo slávnostného porcelánu, ktorý je odložený len pre túto príležitosť. Okolo polnoci ľudia vychádzajú pred domy, do ulíc, záhrad a dvorov, aby odpaľovaním delobuchov oslávili príchod Nového roku. Číňania už v 9. storočí vynašli pušný prach a tradícia ohňostrojov, odpaľovania rozličných rakiet, či delobuchov je v národe nesmierne hlboko vžitá. V túto noc Číňania väčšinou nespia a čakajú až do brieždenia nového dňa, kedy okolo šiestej odpaľovanie opäť zopakujú.
Pokiaľ ide o darčeky, na rozdiel od nášho zvyku kupovať ich ako prekvapenia a vkusne zabalené zhromaždiť pod vianočným stromčekom, Číňania majú zaužívaný iný spôsob. Pragmatickejší. Ak chce napríklad muž kúpiť manželke či deťom z príležitosti nového roku niečo nové, pekné, vyberú sa v čase sviatkov do obchodu spolu a darček sa vzápätí začne používať.
OSLAVY NA VIDIEKU sú v istom zmysle poetickejšie a kultúrne bohatšie ako v mestách. V rámci skromného a strohého životného štýlu je oslava Nového roku pre chudobných vidiečanov výrazným a farbistým oživením. Väčšinou sa v tento čas zareže prasiatko, alebo ovca, a ľudia si doprajú dobroty, ktorých sa počas celého roka zriekali. Veď i slovenská dedina zažívala čosi podobné - tie najlepšie pochúťky ako klobásky, med, oriešky, mak, biela múka na koláče... sa odkladali na sviatky. Prostí ľudia v ktorejkoľvek časti sveta vedeli odvždy najviac doceniť a vychutnať výnimočnosť sviatočnej atmosféry a nevšednej, vytúženej hojnosti.
Vidiečania v sviatočnom čase usporadúvajú rôzne ľudové zábavy. Veľmi typickým je tzv. „dračí tanec“ (nielen v roku draka), kde pod bohato dekorovaným telom draka tancuje množstvo ľudí za zvukov špeciálnych bicích nástrojov. Odpaľovanie ohňostrojov je tu azda ešte bezuzdnejšie, lebo v mestách platí čoraz viac zákazov a priestranstvo vidieka je na takéto účely i bezpečnejšie než stiesnené mestské pomery.
dračí tanec zdorj: news.sina.com.cn
ČÍNSKA KUCHYŇA v čase Sviatkov má svoje špecifiká. Obzvlášť na severe sa novoročný stôl nezaobíde bez ťiao-c’. Sú to neveľké pirôžky z obyčajného múčneho cesta uvarené vo vode, plnené pomletým mäsom a zeleninou. Mnohé rodiny pri balení ťiao-c’ zvyknú do dvoch-troch zabaliť malý kovový peniaz. Takéto ťiao-c’ je potom symbolom úspechu a bohatstva pre toho, komu sa pošťastí naň natrafiť. Hoci v Číne nejestvuje sviatočné pečivo, tradičným sladkým pokrmom sú guľky jüan-siao zo špeciálneho ryžového prášku zarobeného s vodou, naplnené pomletým čiernym sezamom a cukrom (chuť podobná makovej plnke), alebo orechmi, ďatľami, či kandizovaným ovocím. Guľky sa varia vo vode a podávajú v malých mištičkách ako záverečný chod. Guľatosť je atribútom plnosti, zavŕšenosti, uzavretosti rodinného kruhu, a preto má byť servírovanie jüan-siao prísľubom šťastia. Podľa tradície sa sladké guľky servírovali na 15. deň prvého mesiaca, kedy oficiálne končia Sviatky jari.
Napriek tomu presné sviatočné menu neexistuje. U nás na vianočnom stole nesmú chýbať zaužívané oplátky s medom, ryba, kapustnica, či makové opekance, Číňania zvyknú servírovať veľké množstvo rozmanitých jedál, podľa možnosti exkluzívnejších než bežne. Určite nechýba viacero druhov ryby, hydina, bravčové, hovädzie, morské živočíchy, najrozličnejšie druhy zeleniny, vajec a tofu. Čínska kultúra na rozdiel od našej neobľubuje koláče, zákusky a iné sladkosti. Zatiaľ čo naše gazdinky pred Vianocami strávia hodne času prípravou vianočného pečiva, Číňania zas vynaložia veľa času na prípravu špeciálne nakladaných vajíčok, rýb a pochutín v rôznych nálevoch.
nadštandardné ťiao-c’ v piatich farbách cesta foto: Paul T. Yung
ČÍNSKE DEKORÁCIE CEZ SVIATKY úzko súvisia s tradíciou. Číňania veria v existenciu zlých duchov a démonov, ktorí sa vraj okrem silného rachotu a svetla boja i červenej farby. Od tejto predstavy sa odvíja tradičné vyvesovanie červených lampiónov zvonku domov, alebo rôzne vystrihované dekorácie z červeného papiera, ktoré sa nalepia do okien. Napríklad pred začatím nového roku sa pozdĺž verají každej čínskej domácnosti objavia zvykli vylepiť tzv. „jarné dvojveršia“, teda dva paralelné výroky na dvoch úzkych pruhoch červeného papiera, ktorých význam je dobroprajný, vysoko pozitívny a mal by priniesť šťastie. Pokiaľ ide o ďalšie veľmi typické novoročné dekorácie, čínske rodiny si s obľubou vešajú zvonku na vchodové dvere znak fu - „šťastie“, ktorý však musí visieť obrátený naopak, pretože slovo tao - „obrátiť“ má rovnakú výslovnosť ako slovo „prísť“, „doraziť“. Číňania tak v novom roku symbolicky prizývajú do svojich domovov šťastie, úspech a sily dobra.
okenná dekorácia so znakom “jar” vo význame “jarné sviatky”
zdroj: www.nipic.com
NOVÝ ROK A ČÍNSKY ZVEROKRUH: v čínskom horoskope sa cyklicky strieda dvanásť zvieracích symbolov - potkan, býk, tiger, zajac, drak, had, kôň, ovca, opica, kohút, pes a prasa. Jedni sú považované za viac, iné za menej priaznivé. Vždy už niekoľko týždňov pred začiatkom Nového roka sa začínajú vydávať príležitostné novoročné známky, ďalej kalendáre, hračky, reklamy ba i potraviny znázorňujúce zviera symbolizujúce nadchádzajúci rok. Čínska poverčivosť je silná a nejeden Číňan sa snaží významnú udalosť ako je svadba, či narodenie dieťaťa, podľa možnosti presunúť do roku všeobecne priaznivého. Za taký je považovaný aj rok koňa. Kôň v Číne - podobne ako u nás - symbolizuje vernosť, ušľachtilosť, vznešenosť, krásu, múdrosť.
príležitostná známka k roku koňa r. 2014
zdroj: chinapost.com.cn
P. S.: Čo si želám spolu s Čínou do „nového roka“? Aby sa naša fantázia pri slove „Čína“, „Číňania“ nemusela uspokojiť s čínskymi bufetmi a reštauráciami na jedno kopyto, prípadne so „značkovými“ šmejdami nízkej kvality, ktoré na Slovensku, a vlastne v celej Európe asi najvýraznejšie reprezentujú túto krajinu. Ale aby viac prenikli do pozornosti aj tradičné, resp. duchovné hodnoty tejto ojedinelej krajiny sveta. Jej ľudia… Ako? Možno aj cez čínsky ladené texty na tomto blogu. :)